Pozorované posuny v rozšírení drevín vysvetľujú ich vekové štádiá a nie klimatická zmena

skipmenu

tomenu
<< Predchádzajúci článokNa vyššiu úroveňNasledujúci článok >>   Vytlačiť

Máliš F., Kopecký M., Petřík P., Vladovič J., Merganič J., Vida T. (2016): Life stage, not climate change, explains observed tree range shifts. Global Change Biology: doi:10.1111/gcb.13210

 

Globálne otepľovanie spôsobuje zmeny v rozšírení organizmov na Zemi. Ide predovšetkým o posuny rozšírenia smerom ku pólom, alebo do vyšších nadmorských výšok. V prípade drevín však nebol pozorovaný jednoznačný trend, skôr naopak, výsledky výskumu doteraz realizovaného najmä v oblasti Severnej Ameriky a Európy sú pomerne rôznorodé až protichodné. Poukazujú pritom na iné príčiny, ktoré spôsobili zmeny v rozšírení drevín, ako napríklad vzájomnú konkurenciu medzi druhmi alebo zmeny v obhospodarovaní lesov. Veľmi významným aspektom drevín je dlhovekosť a s tým súvisiaca znížená schopnosť ich migrácie v porovnaní s krátkovekými rastlinami. Prirodzene sa teda predpokladá, že reakciou drevín na zmenu prostredia (napríklad oteplenie) by mala byť regenerácia na nových stanovištiach, na ktorých sa dreviny daného druhu doposiaľ nevyskytovali. Na základe tohto predpokladu viaceré vedecké práce hodnotia rozdiely medzi rozšírením mladých a dospelých jedincov drevín (vekových štádií) a pozorované zmeny pripisujú klimatickej zmene. Opomínajú pritom dôležitú vec, a síce, že rozdiely v rozšírení mladých a dospelých jedincov drevín môžu byť prirodzené a nie vyvolané zmenou klímy.

Medzinárodný kolektív vedcov z Technickej univerzity vo Zvolene, Národného lesníckeho centra a Českej akadémie vied vo svojej práci publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Global Change Biology prináša odpoveď na túto problematiku. Analýza rozsiahlych a svetovo jedinečných údajov z výskumných plôch v Slovenskej časti Karpát ukázala niekoľko zaujímavých výsledkov. Doterajšia zmena klímy nespôsobila výrazné posuny v rozšírení drevín do vyšších nadmorských polôh, ale čo je ešte dôležitejšie, v prípade niektorých druhov drevín bol pozorovaný rozdiel v rozšírení medzi mladými a dospelými jedincami bez ohľadu na to, či išlo o obdobie pred zmenou klímy alebo už počas jej priebehu. Tento rozdiel bol pritom v obidvoch obdobiach veľmi podobný, čo jasne poukázalo na fakt, že rozdiely v rozšírení vekových štádií v súčasnosti sú prirodzenou vlastnosťou drevín a nie sú vyvolané prebiehajúcou klimatickou zmenou. Ďalší výskum musí tieto nové poznatky zohľadniť pri objasňovaní súčasnej odozvy drevín na klimatické zmeny, ako aj pri predpovediach rozšírenia drevín v budúcnosti.  

 

Jedinečnosť údajov

Základom práce sú veľmi cenné a zo svetového hľadiska jedinečné údaje. Ide o trvalé plochy, ktoré boli zakladané počas typologického prieskumu lesov Slovenska od roku 1951 do roku 1981 a neskôr, v rokoch 2005–2007 boli obnovené (Vladovič et al. 2014). Obnovou typologických plôch boli získané údaje o druhovom zložení lesov s časovým odstupom viac ako 30 rokov, pričom prvé obdobie zberu údajov (zakladanie plôch) reprezentuje tzv. referenčnú klímu, kým druhé obdobie (obnova plôch) sa nachádza už v období zmenenej klímy s priemerným nárastom priemernej ročnej teploty na výskumných plochách o 0,76°C a priemerným nárastom ročného úhrnu zrážok o 33,6 mm. Absolútnou výnimočnosťou vo svetovom meradle je možnosť presného určenia polohy výskumnej typologickej plochy na základe detailných terénnych záznamov (mapa a zápisník), ale najmä značenia na stredovom strome. Príklad značenia a pôvodného zápisníka uvádza obrázok 1.

Obr. 1 Fotografia zobrazuje príklad pôvodného značenia plochy, ktoré bolo zachované vo veľmi dobrom stave. Vďaka trvalému značeniu a podrobným historickým záznamom bolo možné plochy v teréne vyhľadať s veľmi vysokou presnosťou aj po viac ako 30 rokoch. Vpravo je zobrazený príklad pôvodného terénneho záznamníka, ktorý obsahuje základné charakteristiky stanovišťa a lesného porastu, opis profilu pôdnej sondy a najmä súpis prítomných druhov rastlín s hodnotami ich hojnosti.

V práci sme analyzovali údaje z 1435 plôch, ktoré boli obnovené najmä v lesoch s prirodzeným drevinovým zložením (obrázok 2). Celkovo bolo na Slovensku založených až okolo 20 000 takýchto plôch. Práve kombinácia takéhoto množstva plôch na relatívne malom území, historický charakter a priestorová presnosť robí údaje skutočne vzácnymi a svetovo jedinečnými. Za to, že ich máme k dispozícii, vďačíme predovšetkým predchádzajúcim generáciám odborníkov v oblasti lesníckej typológie. V ďalšom období sa budeme snažiť ich dielo zveľaďovať a využívať v prospech nových poznatkov a vhodnosti obhospodarovania lesov Slovenska.

 

Závery pre lesné hospodárenie

Posledné výsledky výskumu poukazujú na to, že les má výnimočnú schopnosť tlmiť pôsobenie klimatickej zmeny. Kým v nelesnej vegetácii boli pozorované posuny rastlín smerom do vyšších polôh, v lese k tomu tak jednoznačne nedochádza. Ak sa však zapojenie korún stromov v lesnom poraste zníži, táto tlmiaca schopnosť sa znižuje a dochádza k tzv. termofilizácii vegetácie. To znamená, že sa druhové zloženie posúva k teplomilnejšiemu. Z hľadiska obhospodarovania lesa ide najmä o moment obnovy lesa, teda rubnej ťažby, kedy sa po odstránení stromov táto tlmiaca schopnosť stráca. V kontexte našich výsledkov možno konštatovať, že necitlivá obnova so slabým dôrazom na prirodzenú regeneráciu drevín pod materským porastom môže komplikovať úspešné zmladenie niektorých druhov drevín v oblastiach, kde sa nachádzajú na hranici svojho rozšírenia (napríklad buk lesný v nižších nadmorských výškach). V prospech zmiernenia týchto dopadov klimatickej zmeny na lesné ekosystémy považujeme za vhodné využívať maloplošnejšie, skupinové formy obnovy lesa. Hoci aktuálne využívaný podrastový hospodársky spôsob je vzhľadom na naše závery vhodný, za ideálnejší považujeme výberkový hospodársky spôsob, ak to dané okolnosti a podmienky umožňujú.       

Obr. 2 Trvalé plochy boli zakladané a obnovované najmä v porastoch s prirodzeným drevinovým zložením, čo umožnilo vylúčiť iné faktory, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť výsledky. Na fotografii je interiér prírodného jedľovo-bukového lesa v Dobročskom pralese. Autor: František Máliš

 

Práca je dostupná online na http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/gcb.13210/full

 

Práca bola podporená viacerými projektami agentúry APVV (APVT-27-009304, APVV-0632-07, SK-CZ-0123-11, APVV-14-0086, APVV-0593-12 ) a VEGA (1/0362/13).

Názov práce citovaný v texte:
Vladovič J, Merganič J, Máliš F, Križová E, Ujházy K, Vodálová A, Pôbiš I, Bošeľa M, Pavlenda P (2014) Reakcia diverzity na zmenu edaficko-klimatických podmienok Slovenska. Technická univerzita vo Zvolene, 165.

 

Kontaktná osoba:

Ing. František Máliš, PhD.

tel: 045 5206 232

email: malis[at]tuzvo.sk

tomenu