Nový model financovania vedy a výskumu

skipmenu

tomenu
<< Predchádzajúci článokNa vyššiu úroveňNasledujúci článok >>   Vytlačiť

Nový model vedy a výskumu v rezorte MP SR

 

 

1. Systém finančnej podpory pôdohospodárskej vedy

 

1.1. Legislatívny rámec 

Základným legislatívnym rámcom pre stanovenie systému finančnej podpory vedecko-výskumnej základne v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva je zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a jeho novela zákon č. 233/2008 Z. z. z 22. mája 2008 s účinnosťou od 1. júla 2008.
V zmysle tejto legislatívy sú možné formy podpory výskumu a vývoja zadefinované a stanovené v § 16 Formy podpory výskumu a vývoja nasledovným spôsobom:
 
Formy podpory výskumu a vývoja sú:
a) účelová forma podpory výskumu a vývoja poskytnutá na základe súťaže
b) inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja
V rámci účelovej formy poskytuje poskytovateľ na základe súťaže účelovo finančné prostriedky na:
a) riešenie projektov výskumu a vývoja,
b) riešenie rozvojových projektov.
Inštitucionálnou formou sa zabezpečuje
a) poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja Slovenskej akadémie vied rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Slovenskej akadémie vied,
b) poskytovanie finančných prostriedkov verejným vysokým školám a štátnym vysokým školám na podporu výskumu a vývoja ako nevyhnutného predpokladu vysokoškolského vzdelávania,
c) poskytovanie finančných prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja právnickým osobám uskutočňujúcim výskum a vývoj, ktoré sú zriadené ústrednými orgánmi.
 
Ďalšie zákony ktoré dopĺňajú základný legislatívny rámec pre poskytovanie finančných prostriedkov na riešenie potrieb výskumu a vývoja sú:
  • zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rozpočtových pravidlách)
  • zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľovaný Národnou radou SR
  • zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.2. Východiská pre stanovenie systému financovania vedecko-výskumnej základne pre roky 2010 - 2012

V súlade s platnou legislatívou sa navrhuje kombinácia dvoch spôsobov financovania:
a.   účelová forma podpory výskumu a vývoja,
b.   inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja.
 
Možnosť inštitucionálneho financovania pre výskumné inštitúcie zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy (rezortné výskumné ústavy) bola daná až uvedeným zákonom č. 233/2008 Z. z. Podľa predtým platnej legislatívy sa inštitucionálne financie pre rezortné výskumné ústavy neposkytovali, čo vytváralo a stále vytvára ich nerovnoprávne postavenie v sektore vedy a výrazne horšiu pozíciu pri uchádzaní sa o účelové prostriedky (v porovnaní s univerzitami a ústavmi SAV).
                V súčasnosti je však zo strany EÚ tlak na členské štáty, aby sa v maximálnej miere prešlo z inštitucionálneho financovania na účelovú formu podpory výskumu a vývoja. Na základe tohto sa navrhuje, aby maximálna výška inštitucionálneho financovania bola maximálne do výšky 50 % z celkového objemu finančných prostriedkov na výskum a vývoj.
                Finančným východiskom pre stanovenie systému je objem finančných prostriedkov vyčlenený v rámci rozpočtu MP SR v roku 2009 na úlohy výskumu a vývoja podľa tabuľky 1.
Od roku 2010 budú finančné prostriedky rozdelené na vyššie uvedené dve skupiny výdavkov v pomere 50 % účelová forma podpory výskumu a vývoja a 50 % inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja. Tento návrh základného prerozdelenia finančných prostriedkov na rok 2010 je stanovený v tabuľke 2.
 
  
Tabuľka 1: Finančné prostriedky na vedu na rok 2009 (Stav k 1. 8. 2009)
Názov organizácie výskumu a vývoja
Finančné prostriedky na vedu na rok 2009 v EUR
Podiel finančných prostriedkov na vedu v % na jednotlivé organizácie
Centrum výskumu rastlinnej výroby, Piešťany
2 481 060
35 %
Centrum výskumu živočíšnej výroby, Nitra
1 843 770
26 %
Národné lesnícke centrum, Zvolen 
842 300
12 %
Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
857 230
12 %
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava
549 540
8 %
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava
463 650
7 %
Spolu
7 037 550
100 %
 
 
Tabuľka 2: Návrh rozdelenia finančných prostriedkov na vedu na rok 2010 – základné rozdelenie (Stav k 1. 8. 2009)
Názov organizácie výskumu a vývoja
Inštitucionálna forma v EUR
(50 %)
Účelová forma v EUR
(50 %)
Centrum výskumu rastlinnej výroby, Piešťany
1 240 530
1 240 530
Centrum výskumu živočíšnej výroby, Nitra
921 885
921 885
Národné lesnícke centrum, Zvolen 
421 150
421 150
Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
428 615
428 615
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Bratislava
274 770
274 770
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava
231 825
231 825
Spolu
3 518 775
3 518 775
 

 

1.3. Inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja

Podstatou systému inštitucionálneho financovania organizácií je zabezpečenie finančných prostriedkov na krytie nákladov na prevádzku organizácie, pričom pokrýva časť nákladov na mzdy a odvody kmeňových pracovníkov a nevyhnutného obslužného personálu, náklady na energie, prevádzku a údržbu a spravovanie majetku štátu spravovaného danou príspevkovou organizáciou.
                Zároveň organizácie podávaním projektov na APVT, rámcové programy EÚ, Operačný program „veda a výskum“ resp. iné grantové programy respektíve výskumom pre súkromný sektor získajú finančné prostriedky na úhradu zvyšných nákladov súvisiacich s daným výskumom. Táto forma môže zlepšiť postavenie v konkurenčnom prostredí, zvýšiť tlak na kvalitu výstupov a podporiť kvalitných výskumných pracovníkov.
                Rozpis finančných prostriedkov pre inštitucionálne financovanie je uvedený v tabuľke č. 2. Inštitucionálna podpora výskumu a vývoja bude zabezpečovaná na základe schváleného výskumného zámeru. Každá organizácia výskumu a vývoja vypracuje výskumný zámer na obdobie 5 rokov (2010-2014) na základe nasledovných zásad:
 
Zásady systému prideľovania inštitucionálnych prostriedkov výskumným organizáciám rezortu MP SR
  • Finančné prostriedky sa prideľujú na základe výskumného zámeru výskumnej organizácie rezortu MP SR (výskumný zámer).
  • Osnova výskumného zámeru je uvedená v prílohe č. 1.
  • Výskumný zámer sa vypracováva na obdobie 5 rokov.
  • Výskumný zámer podá príslušná výskumná organizácia prvýkrát najneskoršie do ...... a potom vždy v roku predchádzajúcom prvému roku obdobia, na ktoré sa inštitucionálne prostriedky pridelia.
  • Výskumný zámer musí obsahovať posudok vedeckej rady príslušnej organizácie.  
  • Výskumný zámer prerokuje a schváli porada vedenia ministerstva.  
  • Na základe schváleného výskumného zámeru sa finančné prostriedky pre jeho realizáciu zahrnú do kontraktu medzi MP SR a príslušnou príspevkovou organizáciou. Kontrakt sa uzatvára v súlade s uznesením vlády SR č. 1370 z 18 decembra 2002. 
  • Kontrola plnenia výskumného zámeru sa bude realizovať každoročne formou verejných odpočtov výročných správ o činnosti organizácie za príslušný rok

 

1.4. Účelová forma podpory výskumu a vývoja

Podstatou systému účelovej formy podpory výskumu a vývoja bude prepojenie vedecko-výskumnej základne Ministerstva pôdohospodárstva SR s praxou. Projekty výskumu a vývoja budú vychádzať priamo z požiadaviek praxe a musia byť aj pre prax použiteľné. Návrhy výskumných projektov budú musieť obsahovať prehlásenia predpokladaných odberateľov o záujme využiť (realizovať) výsledky výskumu.
Každá organizácia má určené finančné prostriedky na účelovú formu podľa tabuľky č. 2. 
               
Zásady systému prideľovania účelových prostriedkov výskumným organizáciám rezortu MP SR
  • V rámci účelovej formy poskytuje MP SR finančné prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja (ďalej len projektov).
  • Zameranie projektov musí vychádzať zo schválených výskumných zámerov.
  • Osnova projektu je uvedená v prílohe č. 2.
  • Projekt sa vypracováva na obdobie maximálne 3 rokov.
  • Maximálna výška finančných prostriedkov na riešenie jedného projekt je 300 000 EUR (9 037 800 Sk) na jeden rok.
  • Každý projekt musí mať podiel rozpočtovaných nákladov na riešení projektu minimálne vo výške 5 % od spoluriešiteľa.  
  • Návrh projektu musí obsahovať prehlásenia predpokladaných odberateľov o záujme využiť (realizovať) výsledky výskumu.
  • Návrhy projektov podá príslušná výskumná organizácia prvýkrát najneskoršie do .... a potom vždy v roku predchádzajúcom prvému roku obdobia, na ktoré sa účelové prostriedky pridelia.
  • Návrhy projektov posudzuje sekcia Ministerstva pôdohospodárstva SR do ktorej pôsobnosti patrí príslušná výskumná organizácia.
  • V prípade, že organizácia podá väčší počet projektov a tým prekročí výšku finančných prostriedkov podľa tabuľky č. 2, predložené návrhy projektov posúdi komisia ktorú si zriadi generálny riaditeľ sekcie Ministerstva pôdohospodárstva SR do ktorej pôsobnosti patrí príslušná výskumná organizácia.
 
Predsedom komisie je generálny riaditeľ príslušnej odbornej sekcie. Členmi komisie sú dvaja nezávislí významní vedeckí odborníci a dvaja nezávislí významní odborníci z praxe z oblasti zamerania výskumu žiadateľa.

Kritériami pre hodnotenie predložených návrhov projektov sú:

a) súlad vecného obsahu návrhu projektu so schváleným zámerom (max 20 bodov)

b) odborná spôsobilosť navrhovateľa zabezpečiť riešenie projektu (max 30 bodov)

c) využitie (realizovateľnosť) výsledkov výskumu (max 30 bodov)

d) predpokladaný ekonomický alebo spoločenský prínos (max 30 bodov)

e) výška mimorozpočtových finančných prostriedkov (max 30 bodov)

f)  primeranosť navrhovaných finančných nákladov - cena za riešenie projektu (max. 15 bodov)

g) primeranosť doby riešenia projektu (max. 15 bodov).

  • Každý predložený návrh hodnotí každý člen komisie individuálne, ktorý na základe svojho hodnotenia a každé kritérium ohodnotí počtom bodov.
  • Poradie návrhov projektov bude určené súčtom bodov pridelených členmi komisie a schvaľuje ho generálny riaditeľ príslušnej odbornej sekcie.
  • Po posúdení návrhov projektov na príslušných sekciách sa predložia na prerokovanie a schválenie do porady vedenia ministerstva.
  • Vybrané projekty sa zahrnú do kontraktu medzi MP SR a príslušnou príspevkovou organizáciou. Kontrakt sa uzatvára v súlade s uznesením vlády SR č. 1370 z 18 decembra 2002. 
  • Kontrola plnenia projektov sa bude realizovať každoročne formou kontrolných dní.
  • Kontrolného dňa sa zúčastňuje zástupca sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu, zástupca príslušnej odbornej sekcie, zástupcovia odberateľa alebo realizátora výsledkov riešenia úlohy.
  • Predmetom kontroly riešenia úlohy je preverenie vykonávaných činností a hodnotenie priebehu riešenia úlohy v jednotlivých časových etapách.

Preverenie a hodnotenie priebehu riešenia úlohy v danej časovej alebo vecnej etape je zamerané najmä na:

a) stav plnenia cieľov úlohy,
b) čerpanie a efektívnosť použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie cieľov úlohy,
c) zabezpečenie zdrojov financovania pre plnenie cieľov nasledujúcej časovej alebo vecnej etapy úlohy požadovaných podľa zmluvy,
d) optimálne zloženie a kvalitu riešiteľského kolektívu úlohy.
 
Výsledkom kontroly riešenia úlohy je prijatie jedného z nasledujúcich záverov:
 
a) pokračovať v riešení úlohy podľa cieľov nasledujúcej etapy
a. bez zmeny,
b. so zmenami,
b) zastaviť pokračovanie riešenia úlohy,
c) ciele úlohy boli splnené v plnom rozsahu,
d) ciele úlohy boli splnené s výnimkou cieľov ....., ktoré boli splnené čiastočne / neboli splnené.
Z kontroly riešenia úlohy sa vyhotoví písomný záznam.
tomenu