Ako dokáže LYKOŽRÚT zničiť les?

skipmenu

tomenu

[Quark; 05/05/2011; 05/2011; s.: 26,27; Ochrana lesa; Ing. JURAJ GALKO, PhD.]


Život v lykovej vrstve

Imága lykožrútov nalietavajú koncom apríla a v máji (prvé rojenie) na poškodené a pri premnožení, aj na zdravé stromy. Po nálete samček vyhrýza do kôry tzv. snubnú komôrku a začne vypúšťať zo svojho tela chemickú látku zvanú feromón. Tou priťahuje samičky. V zásnubných komôrkach dochádza k páreniu. Po párení začne samička pod kôrou vyhrýzať materskú chodbu v pozdĺžnom smere osi kmeňa, nahor aj nadol. V chodbe kladie vajíčka, z ktorých sa onedlho liahnu larvy. Tie začnú po vyliahnutí okamžite žrať a vyhrýzať chodby v kolmom smere na pozdĺžnu os kmeňa, čím sa vytvára tzv. požerok. Takéto vyhrýzanie chodieb sa stáva pre strom nebezpečným. Tým, že larvy žerú pod kôrou v lykovej vrstve v najdôležitejšej časti pre život stromu -, prerušujú vodivé pletivá, ktorými si vedie strom vodu a výživné látky. Ak toto prerušovanie prekročí únosnú hranicu, strom hynie. Hynúce stromy môžeme poznať podľa zmeny sfarbenia ihličia, jeho postupného opadávania, podľa drviniek na spodku kmeňa alebo podľa závrtových otvorov. Keď larva dokončí svoj vývoj pod kôrou, zakuklí sa. Približne o dva týždne sa kukla pomaly mení na imágo. Najprv je chrobák sfarbený do žlta a vykonáva tzv. zrelostný žer v mieste vykuklenia, pričom pohlavne dospieva a mení farbu na tmavohnedú. Ak má vhodné podmienky, začína sa opäť rojiť. Za priaznivých podmienok (teplo, počasie bez dažďa) pohlavne zrelé jedince lietajú v blízkosti miesta vhodného na vývoj potomstva a vyhľadávajú opačné pohlavie. Po spárení sa celý cyklus opakuje. V priaznivom roku môže mať lykožrút až tri generácie, to znamená, že jeho populačná dynamika je obrovská.

Ako sa dá bojovať proti lykožrútom?

Lykožrúty komunikujú medzi sebou feromónmi. Tie sa podarilo vyrobiť synteticky a využívajú sa v boji proti nim. Feromón sa umiestni do lapača, z ktorého sa postupne uvoľňuje. Samčeky zacítia túto látku aj na niekoľko sto metrov, letia za ňou až narazia do lapača a spadnú do odchytového zariadenia, ktoré je upravené tak, že už nevyletia. Lesní hospodári chodia kontrolovať a vyberať odchytené lykožrúty. Feromónové lapače sa používajú na kontrolu stavu populácie lykožrútov, na zistenie začiatku a priebehu rojenia, ale aj na masový odchyt škodcu. Zachytia 5 až 30 % populácie. Ďalšou metódou na odchyt lykožrútov je zakladanie tzv. lapákov. Ten vznikne spílením a odvetvením smreka, ktorý prikryjeme odrezanými vetvami. Lyko takéhoto stromu začne vädnúť a vysielať do prostredia látky, ktoré tiež priťahujú lykožrúty. Pred vyletením ďalšej generácie musíme však lapák odviezť z porastu, odkôrniť a kôru spáliť, zoštiepkovať alebo chemicky ošetriť insekticídom. Šíreniu lykožrúta sa dá zabrániť aj chemickým ošetrením napadnutého dreva postrekom. Chrobák sa pri vyletovaní von z kôry dostane do kontaktu s jedom a hynie. Najlepšie je pozemné ošetrovanie dreva alebo hromád na sklade, resp. ošetrenie porastových stien smrekových porastov. Letecké ošetrenie sa neodporúča vzhľadom na veľký rozptyl postreku, nejasnej účinnosti a finančnej náročnosti. V určitých prípadoch, keď máme v lese množstvo spadnutých stromov po veternej smršti alebo veľké množstvo ťažbových zvyškov, sa dá použiť postrek vrtuľníkom, ktorý môže letieť podstatne nižšie než lietadlo. Jeho rotor spôsobí vzdušný vír, ktorý tlačí postrek priamo na ošetrovaný materiál. Metódy leteckého postreku sú však najmenej ekologické. Najlepším opatrením v boji s lykožrútom je včasné odstránenie napadnutého dreva z porastov a jeho odvoz, spracovanie, resp. mechanické alebo chemické ošetrenie. Žiaľ, toto nie je vždy možné, z objektívnych, ale aj zo subjektívnych príčin.

Prečo je lykožrút kalamitne premnožený?

Veterné smršte - k lykožrútovým kalamitám dochádza po obrovských veterných víchriciach. Taká sa prehnala Slovenskom 19. novembra 2004. Odvtedy stúpa množstvo napadnutej drevnej hmoty podkôrnym hmyzom. Počasie - lykožrútom vyhovuje teplé a su ché počasie, ktoré však nevyhovuje smreku. Vlhké, daždivé a chladné počasie, aké bolo v jarných mesiacoch v roku 2010, výrazne zasiahlo populáciu lykožrúta smrekového. Jeho vývoj sa podstatne predĺžil a, naopak, smreku tieto podmienky vyhovovali. Silný populačný tlak lykožrútov - v prírodnom prostredí je teraz veľký počet dospelých jedincov lykožrúta. Je rozdiel, keď napadne oslabený smrek (napr. suchom) niekoľko sto lykožrútov alebo keď ho napadne niekoľko tisíc, ktoré ho dorazia. Tieto tri podmienky tvoria pre smrekové porasty smrteľnú kombináciu. Za ďalšími príčinami súčasnej lykožrútovej emidémie sú ľudia. Niektoré subjekty obhospodarujúce les podcenili ochranné a obranné opatrenia, zanedbali ich najmä na začiatku kalamity a lykožrút sa premnožil. Veľké plochy napadnutého lesa sú napríklad v Nízkych Tatrách, kde sa technika na spracovanie a približo vanie dreva len veľmi ťažko dostane (chýbajú cesty a pod.). Na spracovanie dreva v najprísnejšie chránených oblastiach (5. stupeň ochrany) môžu lesníci požiadať o udelenie výnimky. Ak sa výnimky neudelia alebo sa udelia neskoro (po vyrojení škodcu), šíri sa lykožrút z takýchto oblastí ďalej. Po doľahnutí finančnej krízy nebol o drevo záujem, ostávalo v porastoch alebo v lesných skladoch. Nebolo ošetrené a často sa stávalo, že si ho lykožrút osídlil. Teraz je situácia lepšia, záujem o drevo sa prudko zvýšil. Lykožrút napriek tomu, že je len drobný hmyz, dokáže spôsobiť v lesnom hospodárstve obrovské problémy. Pesimistické predpovede hovoria, že tu bude dovtedy, pokým bude stáť posledný živý smrek. Dúfam však, že aktuálna lykožrútová kalamita už dosiahla svoj vrchol.

NSRV ARVI NSRV
tomenu