Import myšlienok domáci výskum nenahradí

skipmenu

tomenu

Veda a výskum – v rezorte pôdohospodárstva zvlášť - nemajú v našej spoločnosti na ružiach ustlaté. Prečo sa podľa vás štát v posledných dvoch desaťročiach tak macošsky správa k vede a aké škody tento prístup spôsobil?

„Hlavná príčina súčasnej nepriaznivej situácie spočíva podľa mňa v tom, že vývoj hospodárstva po roku 1989 bol skôr živelný ako koncepčný. Väčšina vládnucich štruktúr sa spoliehala na to, že všetko vyrieši trh, že štát má čo najmenej zasahovať do vývoja hospodárstva a spoločnosti. Ak predsa len išlo o uplatňovanie štátnej hospodárskej politiky, tá sledovala najmä využitie zahraničného kapitálu. V polovici minulého desaťročia patrilo Slovensko medzi najväčších dovozcov technológií v EÚ. Výsledkom takejto politiky je vznik dvoch výrazne odlišných sektorov. Jeden je vysoko výkonný, s exportne orientovanými a technologicky vyspelými pobočkami multinacionálnych korporácií, kým ten druhý tvorí niekoľko veľkých podnikov v domácom vlastníctve a veľký počet malých a stredných firiem, spravidla s nižšou výkonnosťou.

Zahraničné korporácie si pritom vývoj nových technológii zabezpečovali v materských krajinách. Tým sa nároky na kapacity domácej výskumnej základne znižovali. Multinacionálne spoločnosti sústredili svoje pobočky do výroby automobilov, elektroniky a elektrických zariadení, ale len vo vybraných regiónoch. Takáto jednostranná orientácia slovenskej ekonomiky spôsobila nedocenenie domáceho výskumu a vývoja. Celkové výdavky na vedu a výskum klesli v období rokov 1989 - 2008 z 3,9 na 0,47 percenta HDP, čo je štvrtina z priemeru krajín EÚ-27. Uvedené znižovanie výdavkov malo negatívny vplyv na ľudské zdroje vo vede a výskume. Dostali sme sa do situácie, keď počet vysoko kvalifikovaných ľudí je nízky a klesla aj ich výkonnosť. Situácia v odvetví pôdohospodárstva je pritom ešte horšia ako v celom hospodárstve.“

Čo vede a výskumu v pôdohospodárskom odvetví najviac chýba?

„Ak mám byť stručný, môžem to zhrnúť do nasledovných bodov:

* Pokles finančných prostriedkov z ministerstva pôdohospodárstva, ktorý nestačíme nahrádzať financiami z EÚ, respektíve z iných zdrojov.

* Chýba organizačné zabezpečenie vedy a výskumu na ministerstve pôdohospodárstva.

* Deštrukcia rezortnej vedy a výskumu v zmysle programového vyhlásenia MPRV SR.

* Chýba koncepcia, ktorá by riešila transformáciu rezortnej vedy a výskumu, respektíve jej pozíciu vo vládou schválených dokumentoch Minerva a Fenix.

* Rastúca byrokracia manažovania vedy, čo vedie k vyššej administratívnej náročnosti a tým aj k zníženiu efektivity a produktivity práce.

* Hlavne od roku 2006 nám chýba štátny program aplikovaného výskumu “Multifunkčné využívanie, ochrana a reprodukcia obnoviteľných zdrojov slovenskej krajiny“, ktorý by mal byť hlavným nástrojom riadenia a financovania rozvoja SR.“

Náš vstup do Európskej únie určite uvítali i vedci a dúfali, že sa potom naštartuje aj rozvoj vedy a výskumu. Naplnili sa ich očakávania?

„Ani vstupom do EÚ nedošlo k naštartovaniu vedy a výskumu na Slovensku. Vo vládou schválenom dokumente Minerva sa konštatuje, že v rámci exeletných komunitárnych programov EÚ sme na poslednom mieste. Príčin je viac. V prvom rade je to výrazné oslabenie vedecko - výskumnej základne. Ako som už spomenul, došlo k veľkej redukcii finančného zabezpečenia rozvoja vedy a výskumu, najmä zo štátnych zdrojov. Vzhľadom na charakter a stav sociálneho a ekonomického rozvoja spoločnosti na Slovensku bolo (aj je) ilúziou tvrdiť, že rozvoj vedy a výskumu v dostatočnej miere zabezpečí trh. Okrem toho, čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ je mimoriadne zbyrokratizované. Organizačne nebolo dostatočne zabezpečené ani zapojenie slovenských vedcov do prípravy a riešenia projektov 7. RP. Okrem toho, Slovensko dodnes nedokázalo systémovo zabezpečiť spolufinancovanie projektov 7. RP, čím sú naše inštitúcie výrazne diskriminované v porovnaní s ostatnými, najmä starými členskými krajinami EÚ. Dôležité však je, aby sa vedeckí a výskumní pracovnici oboznámili s prioritami pôdohospodárskeho výskumu v európskom výskumnom priestore. Potrebné informácie im môže poskytnúť Agentúra SAPV v Nitre.“

Je prirodzené, že ak transformácia výrazne zdecimovala agrárny rezort, nemohlo sa to nedotknúť aj jeho vedy a výskumu. Dokáže sa ešte z tohto úderu spamätať? Čo by bolo potrebné preto spraviť a kto by to mal urobiť?

„Možnosti sú vždy, hoci doterajšie skúsenosti sú doslova katastrofálne. Na jednej strane proklamujeme, že v znalostnej ekonomike je budúcnosť ľudstva, no na druhej strane, ako hovoria Česi, „skutek utek“. Vláda SR schválila v tomto roku dva významné dokumenty; Aktualizáciu dlhodobého zámeru štátnej vednej politiky do roku 2015 (Stratégia FENIX) a Minervu 2.0 – Slovensko do prvej ligy. Ide o dokumenty, ktorých zámery, ak by sa realizovali, by mohli viesť k obratu v doterajšom vývoji. V nadväznosti na to chce SAPV vypracovať návrh aplikácie aktuálnych dokumentov prijatých vládou k výskumu a vývoju a k implementácii ich výsledkov v podmienkach pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, s možným názvom „Strednodobá stratégia budovania vedomostnej ekonomiky v pôdohospodárstve“.

Zatiaľ sme zadefinovali, čo treba riešiť vo výskume a vývoji. To znamená, ako zabezpečiť, respektíve financovať navrhované riešenia, a ako prepojiť výskum a vývoj s podnikateľským prostredím. Požiadali sme aj ministra pôdohospodárstva, aby nám pomohol presadiť tu uvedené návrhy vo vláde SR, respektíve v ďalších ústredných orgánoch štátnej správy, ktoré majú povinnosť realizovať uznesenia vlády k vyššie uvedeným dokumentom. Ešte chcem dodať, že aj napriek značnému úpadku rezortnej vedecko- výskumnej základne, je tu ešte stále potenciál, ktorý by v prípade pomoci zo strany štátu mohol významne prispieť k reanimácii pôdohospodárstva na Slovensku.“

Je vôbec pôdohospodárska veda a výskum pre našu spoločnosť či výrazne zriedené rady poľnohospodárov potrebná? Má im čo ponúknuť? V akej podobe či forme by dokázala efektívne fungovať?

„Rezortný výskum a vývoj v pôdohospodárstve, ktorému hrozí likvidácia, nie je možné nahradiť preberaním výsledkov zo zahraničia. Každá krajina má špecifické prírodné a hospodárske podmienky, svoju históriu a vývoj, a preto nové výsledky, ku ktorým sa došlo v zahraničí, nemožno len mechanicky preberať. Musia prejsť overením, či zhodnotením ich využitia domácim, najmä aplikovaným výskumom a vývojom. Taktiež je nereálna predstava, že rezortný, spravidla aplikovaný výskum, možno nahradiť základným, ktorý vykonávajú univerzity a vedecké ústavy SAV. Treba však tiež povedať, že prax volá po službách, a nie po vede ako takej. V kurze sú expertízy, posudky, stanoviská a okamžité výsledky. Tieto požiadavky sú plne legitímne. Výskum a služby sú ale spojene nádoby. Odčlenenie výskumu od služieb, ktoré sú jedným z jeho hlavných výsledkov, by malo negatívne dôsledky pre jednu i druhú stranu. Služby bez výskumu sa nebudú mať o čo oprieť. A aplikovaný výskum bez toho, aby mohol odovzdávať svoje výsledky praxi prostredníctvom služieb, tiež stratí opodstatnenie.“

Z ktorých krajín by sme si mohli zobrať príklad? Ako tam funguje veda a výskum v rezorte pôdohospodárstva ?

„Na to máme spracovaný celý elaborát. Stačí, ak sa pozrieme do susednej Českej republiky. Na tamojšom ministerstve poľnohospodárstva sa výskumu a vzdelávaniu venuje jeden odbor, ktorý má štyri oddelenia a 20 pracovníkov. Na poslednom rokovaní Českej akadémie poľnohospodárskych vied sa prerokúval program pôdohospodárskeho aplikovaného výskumu na ďalších sedem rokov, ktorý vláda ČR schválila 19. 1. 2011. Toto rokovanie, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca našej akdémie, vzbudzovalo chuť uchádzať sa o existujúcu podporu, dosahovať nadpriemerné výsledky, publikovať, realizovať sa v praxi a súťažiť. Ak to porovnáme s rokovaním SAPV, je tu veľký rozdiel. Na našom rokovaní celý čas „visela vo vzduchu nevyslovená otázka, či má rezortný výskum má vôbec nejakú budúcnosť. A čo sa týka MPRV SR, je to ešte horšie. V súčasnosti sa tam vedou zaoberá iba jeden referent. To sa s českým ministerstvom nedá ani porovnávať. To je tak, ako keby sme chceli porovnávať dobu kamennú s dobou kybernetickou. Veda a výskum je na MPRV SR dlhodobo popoluškou a je skôr odsúdená k zániku.“

 

Lettrich Roman (14.9.2011)

Roľnícke noviny
 

NSRV ARVI NSRV
tomenu