Ministrov obvinili pre Tatry. Lykožrúta vraj mali zastaviť

skipmenu

tomenu

Obaja ministri proti obvineniu podali sťažnosť. Rozhodovať o nej zrejme bude Krajská prokuratúra v Prešove.

BRATISLAVA. „Som presvedčený, že nie lesníci sú najväčšími škodcami našej prírody,“ vyhlásil v roku 2009 vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

info
Fakty
Kalamita
  • v roku 2004 sa Tatrami prehnala veterná smršť a spôsobila kalamitu,
  • v roku 2009 generálny prokurátor Trnka vyhlásil, že ochranári lesu škodia a začal vyšetrovanie.

V tom čase bol v ostrom spore s ochranármi, ktorí vlastnými telami bránili ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline v Tatrách po veternej kalamite z roku 2004.

Trnka ochranárom ironicky odporučil, aby si zobrali mucholapky a búchali nimi lykožrútov.

Ohlásil tiež, že vyšetrí, kto za devastáciu piateho stupňa ochrany prírody lykožrútom môže.

„To má len morálny následok alebo morálny aspekt a výsledok, ak si povieme, že kto je na príčine toho, že to tam zožral lykožrút,“ hovoril.

 

autor: TASR

VIDEO

Lykožrút zničil v Tichej a Kôprovej doline štvrtinu lesa
video

 

Ministri mali konať

Po viac ako troch rokoch však prokuratúra vinníkov našla: bývalých ministrov životného prostredia Lászlóa Miklósa (SMK) a Jaroslava Izáka z SNS. Obvinili ich z ohrozenia a poškodenia životného prostredia a Izáka aj z marenia úlohy verejným činiteľom.

Svojou nečinnosťou a nepovolením ťažby dreva podľa prokuratúry spôsobili, že Tatry požral lykožrút.

Pri lykožrútovej kalamite sa tradične stretajú dva pohľady. Ochranári trvajú na tom, že aj s touto situáciou si poradí príroda sama, lesníci zasa varujú, že drevo treba vyťažiť a ich obnova bez ťažby a chemických postrekov proti škodcovi trvá desaťročia.

info
Prokuratúra
Čo ministri zanedbali
  • osobne sa nepresvedčili na mieste, aká škoda sa tam deje;
  • mali udeliť výnimku na ťažbu dreva;
  • nezabezpečili stanoviská, ktoré by im pomohli lepšie sa rozhodnúť.

S Izákom sa SME nepodarilo spojiť, Miklós obvinenie považuje za absurdné. V piatok odoslal sťažnosť, o ktorej rozhodne Generálna prokuratúra.

Celé vyšetrovanie sa začalo práve na jej podnet. Pokyn na obvinenie vydala Okresná prokuratúra v Poprade.

Polícia v takom prípade podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara nemá inú možnosť, ako pokyn akceptovať. K obvineniu sa nechcel vyjadriť, Generálna prokuratúra chce informovať vo štvrtok na tlačovej besede.

„Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve,“ píše prokuratúra v obvinení.

Odvoláva sa na znalecké posudky z Národného lesníckeho centra a na názory ľudí, ktorí ťažbu dreva podporovali.

Miklós hovorí opak. Práve ponechanie dreva na mieste umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.

k3_res.jpg

Lykožrút pod kôrou stromu.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

Lukáč: Príroda je o inom

Za nezmyselné považuje obvinenie aj Juraj Lukáč z ochranárskeho združenia Vlk. „Príroda pracuje na iných princípoch ako lesné hospodárstvo, všetky biologické prvky v takomto území sú rovnocenné vrátane stromov a lykožrúta.“

Znalecký posudok odhadol ekonomickú škodu spôsobenú lykožrútom na desať miliónov eur a ekologickú škodu na tri milióny eur. „Počítať škody podľa hodnoty vyschnutých stromov je v chránených územiach biologickým a vedeckým nezmyslom,“ hovorí Lukáč.

Pripomína aj to, že oslovila iba lesníkov. V uznesení o obvinení sa stanoviská ochranárov nespomínajú.

Proti ťažbe dreva z najprísnejšie chránených oblastí je aj súčasné vedenie ministerstva životného prostredia.

tomenu