Pokyny pre autorov

tomenu

Lesnícky časopis – Forestry Journal

uverejňuje pôvodné práce základného i aplikovaného výskumu zo všetkých oblastí lesníctva, samostatné referáty, správy a recenzie kníh. Redakcia prijíma príspevky zodpovedajúce odbornému zameraniu časopisu v jazyku anglickom, slovenskom, českom, nemeckom a ruskom. Autor príspevku zodpovedá za jeho pôvodnosť. Príspevok (ani iná forma spracovania danej problematiky, ktorá by sa v podstatnom rozsahu zhodovala s uvedeným príspevkom) sa nesmie publikovať alebo zaslať na publikovanie do iného časopisu. Zaslané príspevky z hľadiska profilu časopisu schvaľujú členovia redakčnej rady. Potom sa príspevky zasielajú na vyjadrenie lektorom. Na základe lektorských posudkov rozhodne redakcia, či sa príspevok prijme do tlače v pôvodnom znení alebo sa zašle autorovi späť na doplnenie či prepracovanie, prípadne sa neprijme. O výsledku rozhodnutia sa autor vyrozumie písomne. Redakcia si vyhradzuje právo urobiť menšie štylistické úpravy. Redakčne spracované texty sa pred vytlačením posielajú autorom na autorské korektúry.

Autori môžu príspevky posielať:

• V tlačenej podobe – písané na klasickom písacom stroji riadkovačom č. 2. Počet riadkov na jednej strane je 30, formát papiera A4. Listy treba očíslovať tužkou v pravom dolnom rohu. Súpis použitej literatúry, tabuľky, obrázky treba pripojiť za text.
•  V elektronickej podobe – v textový editor Word, písmo 12 Times New Roman, riadkovanie 1, okraje 2,5 cm zo všetkých strán. Obrázky a tabuľky treba dodať ako samostatné súbory. Do textového súboru sa vloží na ne odkaz. Tabuľky pokiaľ je to možné vo Worde alebo vo formáte Excel. Príspevky treba zaslať na diskete 3,5“, CD-ROM alebo na e-mailovú adresu: Forestry.Journal@nlcsk.org. Matematické, fyzikálne, chemické značky a rovnice sa píšu v súlade s normou STN 1300.

 

Štruktúra pôvodnej vedeckej práce:

Príspevok začína stručným a výstižným nadpisom, menom a priezviskom autora (autorov) bez akademických titulov, presnou adresou vrátane PSČ.

Abstrakt – stručný obsah článku (vrátane preloženého titulku), ktorý by nemal presiahnuť 200 slov a musí mať kľúčové slová (max. 5). Bude vždy v anglickom jazyku.  Abstrakt má byť zrozumiteľný (aj bez štúdia celého dokumentu), koncízny a kompletný. Ak je dobre vypracovaný uľahčuje a zefektívňuje čítanie celej práce. Nemá obsahovať ani jedno zbytočné slovo, musí byť logický, plynulý a dobre čitateľný. Je akousi miniatúrou článku bez špecifických detailov. Má umožniť čitateľovi presne a rýchlo identifikovať základný obsah dokumentu; podporiť záujem čitateľa a podnietiť ho, aby si prečítal celý článok; má umožniť čitateľovi/výskumníkovi zapamätať si kľúčové údaje a nálezy. Abstrakt sa zvyčajne skladá z vlastného textu (jedna-dve vety – súhrn hlavnej idey práce, predmetu a obsahu prezentovaného výskumu/sledovania, hlavný dôvod jeho uverejnenia), stručnej formulácie hlavných cieľov, všeobecného opisu súborov, použitých metód, postupov, konkrétnych výsledkov. Autor by mal venovať príprave abstraktu maximálnu pozornosť, pretože v skrátenej podobe ním predstavuje svoju prácu odbornej verejnosti, súčasne ňou predstavuje aj svoju inštitúciu.

Kľúčové slová (idexy, deskriptory, predmetové heslá) sú slová, ktoré sa vzťahujú na tému a odkrývajú obsah práce. Zoznam kľúčových slov umožňuje rozšíriť indexové a abstraktové služby o ďalšie slová, okrem tých, ktoré sú uvedené v názve práce. Je vhodné používať štandardné tezaury kľúčových slov.

Úvod a problematika – Formulácia vedeckého problému a vzťahu riešenej práce k predchádzajúcim prácam s obdobnou problematikou. Úvod je prvá komplexná informácia o práci, jej cieli, obsahu a štruktúre, ktorú čitateľ dostane. Má byť jasný, stručný, vecný, nemá mať charakter súborného referátu o danej problematike, malo by v ňom byť uvedené, prečo je práca dôležitá a prečo sa autor rozhodol spracovať danú tému. Úvodnou časťou odborného článku môžeme čitateľa získať, ale aj stratiť. Výstižným úvodom by sme mali v čitateľovi prebudiť záujem a presvedčiť ho, že bude čítať práve tento konkrétny článok.  Autor tu podrobnejšie, pritom výstižne a krátko charakterizuje stav poznania alebo praxe v špecifickej oblasti, ktorá je predmetom príslušného druhu práce. Úvod by sa mal začať uvedením čitateľa do minulej i súčasnej literatúry so vzťahom k sledovanej tematike v príslušnej krajine i v zahraničnej literatúre (prehľad stavu riešenia problematiky). Úvod článku by mal obsahovať stručný a výstižný opis problematiky a oboznámiť čitateľa s významom, cieľom a záberom práce, t. j. s autorským zámerom. Dôležité sú tiež údaje o tom, čím sa daná práca odlišuje od iných, doteraz publikovaných prác, v čom na iné práce nadväzuje a čo nové prináša.

Materiál a metódy – Pracovný postup sa má opísať postačujúcim spôsobom. Transparentne treba zdokumentovať experimentálny a podkladový materiál. Táto časť by mala povedať čitateľovi, čo sa robilo, ako sa to robilo a na akom súbore sa dosiahli prezentované výsledky; dominuje v nej analýza. Hlavným cieľom tejto časti je poskytnúť dostatok detailov pre kompetentného pracovníka, aby mohol zhodnotiť prácu a v prípade potreby/záujmu zopakovať postup s použitím uvedených metód a znovu potvrdiť dosiahnuté výsledky. Vedecká metóda si vyžaduje, aby boli autorove výsledky práce reprodukovateľné a poskytovali priestor na opakované alebo nové sledovania a údaje aj inými autormi.

V časti materiál a metodika autor vlastne analyticky opisuje to, čo robil. Pokiaľ je to možné, má opísať použité metódy vlastnými slovami, ale vždy s presným uvedením meracích nástrojov a prístrojov, materiálov, chemikálií, ich zdrojov a pôvodu, laboratórnych a iných metód. Pri opise treba zachovať chronologickú postupnosť metód s rešpektovaním právnych a technických štandardov. Najmä pri doteraz nepublikovanej metóde musí byť presnosť opisu detailná. Ak ide o metódu, ktorá bola predtým publikovaná v štandardných časopisoch, resp. knihách, stačí uviesť názov metódy a literárny odkaz na ňu.

Štatistické metódy spracovania výsledkov musia byť opísané detailne, aby skúsený čitateľ s prístupom k originálnym údajom mohol verifikovať zverejnené výsledky. Samozrejme, pokiaľ ide o štatistický softvér, uvádzajú sa jeho identifikačné údaje. Automaticky sa predpokladá, že takýto počítačový program je legálny. Štatistické spracovanie má byť na primeranej úrovni. Štatistickú kapitolu by mal autor prekonzultovať s odborníkom na štatistiku, najmä z hľadiska správneho výberu štatistickej metódy.

Výsledky – Výsledkami riešenia majú byť ucelené, logicky usporiadané prehľady nových pôvodných poznatkov a ich kritické hodnotenie s konkrétnymi uzávermi. V tejto časti práce autor jasne a presne prezentuje výsledky získané v rámci odbornej, vedeckovýskumnej činnosti; charakterizuje ju syntetický postup. Opisuje aj vykonané experimenty a dôvody ich realizácie. Vo výsledkoch sa vo všeobecnosti uvádzajú údaje získané na podklade cieľov uvedených v úvode článku či inej práce. V tejto časti je potrebné vyhodnotiť potvrdené, vyvrátené alebo nepotvrdené hypotézy. Keďže výsledky zahňujú nové poznatky, ktorými autor prispieva k svetovému poznaniu, je dôležité, aby boli jasne a jednoducho definované, pritom však nie príliš stručné. Dôležité je uviesť i prípadnú štatistickú významnosť nálezov a údajov. Číselné údaje výsledkov sa uvádzajú, ak to netreba uviesť inak, s presnosťou  na jedno, maximálne dve desatinné miesta.

Pri publikovaní výsledkov je vhodné, ak sa kombinuje text s tabuľkami, grafmi a obrázkami so zvýraznením údajov a trendov. Tie isté výsledky by sa nemali uvádzať súčasne v číselnej/textovej podobe, graficky a aj v tabuľke. Časť výsledky sa píše zvyčajne v minulom čase.

Diskusia – Kritické porovnanie s inými autormi a predchádzajúcimi článkami. Ak je to účelné, možno diskusiu a výsledky uviesť v spoločnej časti. Diskusiu nemožno nahradiť jednoduchým zhrnutím výsledkov. Z hľadiska vedeckého prínosu v príslušnej komunite je diskusia najdôležitejšou časťou článku. Ak nie je o čom diskutovať, nebol dôvod napísať článok. Diskusia by mala odpovedať na otázky položené v úvode práce. Používa sa tiež na podporu, vysvetlenie alebo na obranu odpovedí. V tejto časti sa analyzujú, interpretujú a rozoberajú hlavné získané výsledky tak, ako to vidia autori práce. Uvádza sa tu aj úvaha o teoretickom, praktickom či inom význame výsledkov. Diskusia by mala na uvedené otázky odpovedať a konfrontovať ich s výsledkami iných autorov. V tejto časti by nemal chýbať vlastný prínos autora k problematike, resp. jeho pohľad na túto problematiku. Potrebná je aj konfrontácia výsledkov s cieľom práce. Diskusia sa má venovať i testovaným hypotézam, zisteným obmedzeniam a chybám pri práci. Uvádzajú sa tiež klady a zápory dosiahnutých výsledkov. V tejto časti sa neopakujú výsledky práce uvedené v príslušnej kapitole. Je potrebné vyhýbať sa nepodloženým tvrdeniam a záverom, ktoré nevyplývajú z vlastných výsledkov. Vlastné, nové hypotézy autor predkladá len v prípade, ak pre ne existuje dostatok podkladov. V tejto časti je potrebné venovať sa diskusii o významnosti získaných výsledkov, zvažuje sa dopad výsledkov na ďalší výskum, na jeho smerovanie. V diskusii sa rozoberajú aj neočakávané výsledky a možné skreslenia. Je vhodné určiť stupeň možnosti generalizácie výsledkov (interná a externá validita). Pri konfrontácii s prácami iných autorov by sa nemali používať „zreťazené citácie“, autor by sa mal snažiť použiť originálny článok.

Záver – Vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad sumarizuje autor v závere práce. Závery uvádzajú stručnú charakteristiku práce s hodnotením výsledkov a odhadom významu pre teóriu a prax. Môžu obsahovať aj návrhy pre ďalší empirický a teoretický výskum alebo návrhy na zlepšenie metodológie a postupov výskumu a riešenia. Závery musia nadväzovať na výklad, úvahy, opisy a argumenty v jadre práce. Chybou je, ak majú závery s myšlienkami v jadre práce len vzdialenú alebo nijakú súvislosť. Vzácne tvorivé myšlienky pri písaní práce by si mal autor starostlivo zapisovať a použiť ich v pravý čas. Už pri písaní hlavného textu by mal myslieť na formulácie, ktoré použije v závere a v úvode a včas si ich zaznamenať. Tieto časti sú veľmi dôležité a nemali by sa nikdy chápať ako formálna nevyhnutnosť. Podľa ich úrovne sa dá väčšinou veľmi rýchlo zistiť svedomitosť a zodpovednosť prístupu autora k písomnej práci.

Literatúra – Citácie v texte sa popisujú formou odkazov na zoznam použitej literatúry (spravidla publikované práce). V zozname literatúry sa musia zaznamenať všetky citované dokumenty, ktoré autor skutočne preštudoval a v práci použil. Pri uvádzaní bibliografických odkazov vo vedeckom a odbornom článku treba postupovať podľa platnej STN ISO 690.

Citujú sa len tie práce, ktoré sú potrebné pre poskytnutie dôkazov pre tvrdenie autora. Príklady:

• ak je meno autora súčasťou vety, uvedie sa za jeho menom v okrúhlych zátvorkách vročenie – …Navrátil (1969), ak sa v texte meno neuvádza, uvedie sa meno a vročenie do okrúhlych zátvoriek  - … (Navrátil 1969),
• pri publikáciách s dvomi alebo tromi autormi sa uvádzajú všetky priezviská - … (Javor & Hrdina & Klíma 1999), pri prácach so štyrmi a viac autormi sa uvádza prvé meno a potom „et al.“
• viac citácií sa uvádza podľa vročenia oddelených čiarkou  - …(Navrátil 1997, 1998, 1999, Javor & Hrdina 2004).

Zoznam použitej literatúry – treba očíslovať a usporiadať chronologicky. Uvádzajú sa len práce citované v texte (maximálne 20 citácií). Formálna úprava zoznamu literatúry sa riadi týmito pravidlami: priezvisko, skratka krstného mena, rok vydania: plný názov citovanej práce v jazyku originálu, názov časopisu, ročník (číslo), strany citovanej práce. Pri monografii sa uvádza miesto vydania, vydavateľ, a celkový počet strán. Pri citovaní príspevkov v zborníku sa uvádza In: priezvisko, skratka krstného mena editora (zostavovateľa): názov zborníka, miesto vydania, vydavateľ a strany, na ktorých sa nachádza. Latinské zoologické a botanické názvy sa uvádzajú kurzívou. Pokiaľ je autorov šesť a menej uvádzajú sa v citácii všetci autori. Pokiaľ je ich viac než šesť, uvedú sa prví traja a et al.

P r í k l a d y:

knižná publikácia:

Grék J. et al., 1991: Zásady hospodárenia v lesoch Slovenska postihnutých imisiami. Bratislava, Príroda, 145 p.

článok v časopise:

Peřina V. 1989: Mohou nahradit krytokorenné semenáčky školkované sazenice? Lesnická práce, 68(2): 79 – 82.

článok v zborníku:

            Minďáš J., 1997: Premŕzanie lesných pôd v stredohorskej oblasti Poľany. In Pichler, V. (ed.): Pôda v súčasných environmentálnych podmienkach. Zvolen, TU, p. 137 – 142.

Tabuľky – Možno použiť len na zhrnutie väčšieho počtu číselných údajov, alebo vtedy, ak sa tým podstatne zvýši prehľadnosť alebo skráti článok. V tabuľkách by mali byť spravidla výsledky matematicko-štatistického spracovania údajov a nie celé súbory nameraných hodnôt. Textom alebo symbolom musia byť označené záhlavia všetkých stĺpcov a riadkov. Jednotlivé tabuľky sa číslujú priebežne arabskými číslicami a spravidla sa uvedie aj ich stručný a výstižný názov. Tabuľky treba písať na osobitné listy papiera a zaradiť na koniec článku, pričom sa na ľavom okraji v texte označí približné miesto, kde ich treba zaradiť. Záhlavie stĺpcov, riadkov a názvy tabuliek treba dodať preložené v anglickom jazyku. Texty v tabuľkách očíslovať a ich preklad uviesť pod tabuľkou. Údaje k tabuľkám zhrňte ako Poznámky pod tabuľku.

Obrázky – (grafy, fotografie) dopĺňajú text len tam, kde sa slovami nemožno vyjadriť dostatočne stručne a výstižne. Ich počet treba zredukovať na minimum. Obrázky môžu byť vo formáte *.jpg, *.bmp, *.tif s rozlíšením 300 dpi.

Na každý obrázok musí byť v článku odkaz. Texty pod obrázky a legendu k nim treba dodať už preložené v anglickom jazyku.

Resumé – Sa uvádza len pri pôvodných prácach. Je to krátka rekapitulácia práce. Musí sa napísať tak, aby s odvolávkami na obrázky a tabuľky získal zahraničný čitateľ dostatočný prehľad o metodickom postupe a dosiahnutých výsledkoch. Maximálny rozsah je 1 strana a treba ho dodať preložené v anglickom jazyku. Autor zodpovedá za správnosť anglického textu. Ak je text príspevku v slovenskom, českom, nemeckom, ruskom jazyku resumé bude v angličtine. Ak je text príspevku v anglickom jazyku resumé bude v slovenčine. Rozsah pôvodnej práce nemá byť väčší ako 20 strán.

Referát – Uverejňuje sa v rozsahu max. 10 strán, vrátane príloh; treba pripojiť abstrakt v angličtine. Jeho spracovanie musí byť na vysokej odbornej úrovni a má prinášať nové myšlienky.

Správa – Má mať max. 4 strany. Keďže správa patrí medzi aktuality, nepripojujú sa ani tabuľky, ani súpis literatúry a resumé. Informuje čitateľa o náplni a význame konferencií, seminárov, o práci, o zavádzaní nových vedeckých poznatkov do praxe, o príprave a realizácii nových opatrení.

Recenzie – Majú byť kritické a majú upozorniť predovšetkým na hlavné prednosti a nedostatky diela s ohľadom na okruh čitateľov, ktorému je dielo určené. Majú obsahovať stručnú charakteristiku celej knihy a kritiku jej obsahu, formy podania, polygrafickej úpravy, prípadne kvality prekladu, ako aj závažnejšie návrhy na opravy a doplnky. Recenzie, ktoré budú len popisom obsahu diela, bez jeho odborného hodnotenia sa uverejňovať nebudú. Rozsah recenzie je max. 3 strany. Redakcia prijíma recenzie max. do 2 rokov od vydania knihy.