Štúdium bionómie masového chovu a rádiosenzitivity vrtivky mediteránnej (kmeň tsl) a mníšky veľkohlavej a ich využitie v technike sterilného hmyzu

skipmenu

tomenu
<< Predchádzajúci článokNa vyššiu úroveňNasledujúci článok >>   Vytlačiť

Názov projektu: Štúdium bionómie masového chovu a rádiosenzitivity vrtivky mediteránnej (kmeň tsl) a mníšky veľkohlavej a ich využitie v technike sterilného hmyzu
Kód projektu: APVT-51-042702
Riešiteľský ústav: NLC – LVÚ Zvolen
Zodpovedný riešiteľ: Ing. Milan Zúbrik, PhD.
Doba riešenia: 01/2004-12/2006
Celkové náklady za dané obdobie: 2 721 000,- Sk
Financovanie: APVT

Ciele projektu: Sledovanie vývojových charakteristík lariev F1 generácie mníšky veľkohlavej, overovanie sterility rodičovskej generácie a hľadanie doplnkových metód na zvyšovanie početnosti hostiteľov a ich distribúciu pre rozvoj komplexu prirodzených hostiteľov druhu.
Partneri projektu: Ústav zoológie SAV, Slovenská technická univerzita Bratislava 

Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar L.) patrí k najvážnejších lesníckym škodcom na Slovensku. Aby sa zabránilo rozsiahlym škodám ošetrilo sa napr. v roku 2004 celkom viac ako 8 000 ha dubových porastov južného Slovenska biologickými preparátmi. Škodca prezimuje v štádiu vajíčka, pričom embryonálny vývoj prebehne do 20 dní po vykladení vajíčka. Zimu vo vajíčku prečkáva prakticky vyvinutá húsenica, pripravená na liahnutie. Aj keď neexistujú teoretické predpoklady, aby gama radiácia aplikovaná v štádiu vajíčka vyvolala sterilitu prípadne „zdedenú“ sterilitu, existujú určité náznaky, že by mohlo dôjsť k zvýšeniu vhodnosti lariev pochádzajúcich z ošetrených vajíčok pre uplatnenie v SIT systéme boja so škodcom.

  • V roku 2006 sa pokračovalo v laboratórnych experimentoch a v chovoch laboratórnych húseníc mníšky veľkohlavej, ktoré pochádzajú z pracoviska USDA–APHIS Methods Development Centre in Otis, MA (U.S.A.). Vaječné znášky boli pred experimentmi skladované 120 dní pri teplote ±7 °C, aby sa navodila umelá diapauza. Niekoľko málo dní pred liahnutím boli vajíčka mníšky veľkohlavej ožiarené gama radiáciou (dávkou 10, 50 a 100 Gy). Húsenice, ktoré sa liahli boli umiestnené na prirodzenú potravu. Ako potrava sa používajú listy štyroch druhov dubov (dub letný, dub zimný, dub cerový a dub plstnatý). Chov prebiehal v plastikových kelímkoch (100 ml) pri teplote 21 °C v laboratórnych podmienkach. V každej variante a drevine bolo celkom 50 húseníc.
  • Odovzdala sa priebežná správa projektu.
  • Niektoré výsledky sa publikovali.

 

tomenu