Bionómia

skipmenu

tomenu

Mníška veľkohlavá je stredne veľký motýľ s rozpätím krídel 35-45 mm. Samček je svetlo hnedý, samička krémovo biela s jemnou okrovo hnedou kresbou. Napriek tomu, že má samička plne vyvinuté krídla, je nelietavá. Škody spôsobuje veľká (4-5 cm), ostrými brvami pokrytá sivo-modro-žltá húsenica s radom červených bradaviek a žltou, čierne mramorovanou hlavou. Motýle sa liahnu v júli. Samce aktívne vyhľadávajú samičky. Samičky sedia na kmeňoch stromov a vylučujú pohlavný feromón. Samce sú ho schopné zaregistrovať až na vzdialenosť 10 kilometrov. Po spárení samička nakladie na kmeň stromu 300-800 vajíčok na hromádku a pokryje ich okrovo sfarbenými chĺpkami z koncových článkov bruška. Húsenice sa liahnu na jar v čase rašenia dubov. Po vyliahnutí sa na mikrovláknach nechávajú unášať vetrom i na väčšie vzdialenosti. Toto je hlavný spôsob zväčšovania areálu (vzhľadom na nelietavosť samice). Žerú na listoch asi 40-60 dní a kuklia sa na kmeni, listoch alebo v podraste. Prezimuje v štádiu vajíčka.

V populačnej dynamike škodcu existujú štyri štádiá. Štádium latencie, progresie, kulminácie a regresie (Schedl 1936). V štádiu latencie kolíše počet lariev na 1 ha medzi 2-25 000 ks. V štádiu kulminácie je to priemerne 250 000-2 500 000 ks - miestne až 12 500 000 ks (Doane, McManus 1981). Existuje viacero príčin tohto javu. Medzi tie najdôležitejšie patrí priebeh počasia, potravné väzby, medzidruhová konkurencia, genetické danosti a pod. Interval medzi gradáciami (latencia) trvá v podmienkach Slovenska zväčša 6-9 a gradácia 2-3 roky. Typickým prejavom premnoženia je spôsobenie slabého, až stredného žeru v prvom roku a úplná defoliácia porastov v druhom roku gradácie. Gradácia väčšinou končí náhle, keď 99% húseníc hynie z dôvodu nedostatku potravy a napadnutia prirodzenými nepriateľmi (najmä patogénmi).

P1010009.jpg P1010128.jpg P3080307.jpg P3080298.jpg PA110217.jpg P1010152.jpg

Copyright
Copyright © 2009 NLC | Všetky práva vyhradené
NSRV ARVI NSRV
tomenu