Faktory ovplyvňujúce gradáciu

skipmenu

tomenu

Biológia a ekológia populácie mníšky veľkohlavej je regulované množstvom faktorov. Faktory nezávislé na populačnej hustote ovplyvňujú početnosť škodcu bez toho aby boli sami ovplyvňované veľkosťou alebo štruktúrou jeho populácie. Ako populačná hustota kolíše v čase zvyšuje a znižuje sa zodpovedajúce množstvo jedincov ktoré pôsobia navzájom a tým sa mení ich správanie, vývojové charakteristiky, stupeň mortality a pod.

Faktory závislé na populačnej hustote.
Populačná hustota ovplyvňuje fyziologické danosti druhu. Leonard (1970) zistil, že pri vysokej populačnej hustote sú larvy schopné predĺžiť svoj vývoj a imága sa liahnu skôr. Mení sa tiež aktivita starších instarov lariev. V štádiu latencie tieto žerú v noci, mladšie štádiá cez deň. Pri vysokých početnostiach larvy všetkých instarov konzumujú potravu cez deň i v noci. Larvy najmladších instarov sú pri vysokej početnosti často stresované častým kontaktom s jedincami svojho druhu. To vyvoláva poruchy v konzumácii potravy, larvy dokonca môžu prestať prijímať potravu celkom. Následkom toho sa potom spúšťajú na pavučinových vláknach z korún stromov na zem, pričom sú za pomoci vetra odnášané na veľké vzdialenosti. Tým sa znižuje hustota lariev v miestach najväčšieho výskytu. Dokonca boli pozorované aj niektoré zmeny vo sfarbení tých imág, ktoré v čase larvy prežili obdobie vysokej populačnej hustoty.
Faktory nezávislé na populačnej hustote.
Teplota
Pri teplote -25ºC začínajú embryá vo vajíčkach mníšky veľkohlavej odumierať. Pri teplote -32ºC dochádza k totálnej mortalite (Summers 1922). Dĺžka obdobia, počas ktorého sú vajíčka vystavené takýmto nízkym teplotám je rovnako dôležitá ako teplota sama. Vajíčka vystavené teplote -25ºC na 1 deň dosiahli 21 % mortalitu, po dvoch dňoch 61% mortalitu a po troch dňoch 93% mortalitu. V čase latencie samičky škodcu kladú vajíčka tesne k päte kmeňa. To zaručí najvyššiu pravdepodobnosť prežitia s ohľadom na možné nízke teploty. V tejto výške sú totiž vajíčka vo väčšine prípadov pod vrstvou snehu, ktoré bráni ich poškodeniu mrazom.Teplota tiež vplýva na dĺžku vývoja lariev. Larvy potrebujú na svoj vývoj 25-27 dní pri teplote +32ºC a 92-97 dní pri +25ºC.
 
Dážď a vlhkosť
Studené a daždivé jarné počasie spôsobuje vysokú mortalitu práve vyliahnutých lariev. Počas dažďa sa zastavuje prijímanie potravy, pretože larvy toto obdobie prežívajú v úkrytoch v záhyboch kôry alebo na spodnej strane listov. Predlžuje sa tak vývoj lariev. Vysoká vlhkosť vzduchu zas zapríčiňuje zvýšenú mortalitu najmä v súvislosti so zvýšenou virulenciou hubových ochorení (NPV).
 
Evapotranspirácia
Ako stupeň evapotranspirácie vzrastá, zvyšuje sa aj potravná aktivita lariev. Strata vody v tele húsenice je štartovacím signálom pre prijímanie potravy. To vysvetľuje fakt, prečo je defoliácia silnejšia vo vyšších častiach korún a až neskôr sú defoliované aj spodné časti. Až neskôr, keď sa koruny presvetlia a svetlo sa dostane aj do spodných častí korún dochádza k poškodeniu aj týchto častí.
 
Svetlo
Mladé larvy sú svetlom lákané, staršie larvy naopak odpudzované. Tiež potravné správanie sa riadi podľa intenzity osvetlenia. Mladé larvy najintenzívnejšie prijímajú potravu tesne po východe slnka, staršie instary tesne pred jeho západom. Samce škodcu sú pozitívne fototropické a sú lákané svetlom.
 
NSRV ARVI NSRV
tomenu