Rozšírenie

skipmenu

tomenu

Areál rozšírenia mníšky veľkohlavej siaha od Portugalska a severnej Afriky cez Rusko a strednú Áziu až na východ do Japonska.

rozsirenie.jpg areal2.jpg

                Areál rozšírenia mníšky veľkohlavej.                            Okolo roku 1869 sa dostala do USA.

V roku 1869 po občianskej vojne v USA priniesol americký prírodovedec M. Leopold Trouvelet niekoľko vajíčok mníšky veľkohlavej z Francúzka do spojených štátov. V tomto období bol na trhu nedostatok látok, pretože mnoho bavlníkových plantáží bolo zničených. Trouvelet dúfal, že sa mu podarí krížením mníšky veľkohlavej s priadkou morušovou vypestovať odolného kríženca produkujúceho kvalitné vlákna. Chovy priadky morušovej boli v tom čase decimované chorobou typu „flacheria“. Počas experimentov v Medforde, Massachusetts, sa však niekoľkým húseniciam mníšky veľkohlavej podarilo ujsť. Táto okolnosť spolu s ďalšími faktormi - neprítomnosť prirodzených nepriateľov, vhodná klíma a dostatok vhodnej potravy umožnila mníške stať sa jedným z najobávanejších lesných škodcov v USA.
 
 

trauvelt.jpg

V roku 1869 po občianskej vojne v USA priniesol americký prírodovedec M. Leopold Trouvelet niekoľko vajíčok mníšky veľkohlavej z Francúzka do spojených štátov.

dom.jpg

Dom M. Leopold Trouveleta v USA. 

 
Do roku 1880 škodca napadol porasty v okruhu asi 400 štvorcových míľ v okolí Medfordu. Poškodil dubové lesy, totálne defolioval záhrady a miliardy húseníc zaplavili niekoľko väčších miest. Napriek prijatým opatreniam sila jeho gradácií stúpala. V roku 1981 bolo poškodených viac ako 5 mil ha. porastov.
 
Vláda USA vyskúšala prakticky všetky možnosti ako proti druhu bojovať. Začiatkom 20 storočia vykonala v Európe a Ázii rozsiahle zbery prirodzených nepriateľov mníšky, najmä parazitoidov a predátorov a mnoho z nich v tisícoch vypúšťala do lesných ekosystrémov za účelom ich udomácnenia, aby tak vytvorila systém prirodzenej odolnosti porastov. Väčšina pokusov skončila neúspechom a iba niekoľko druhov sa trvalo udomácnilo v USA. Neskôr bolo vynájdené a overené viaceré špecifické biologické prípravky na boj so škodcom. Letecké aplikácie spomalili rýchlosť rozširovania areálu ale USA za to platilo miliónmi dolárov, ktoré bolo potrebné každoročne investovať do leteckých ošetrení.
 
Rovnako ako zaujímavo sa „gypsy moth story“ v USA, tak zaujímavá je aj jej súčasnosť. V roku 1910 bol z Japonska pre boj s mníškou do USA introdukovaný patogén s názvom Entomophaga maimaga. Až do roku 1989-90 bol z neznámych príčin prakticky nevýznamnou súčasťou bioregulačného spektra. Akoby „zázrakom“ sa koncom osemdesiatich rokov začal aktivizovať do takej miery, že prakticky zapríčinil kolaps americkej populácie škodcu. Následkom toho sa početnosť škodcu asi 10 rokov postupne znižovala. V ostatných rokoch zaznamenávame opätovný nárast aktivity druh.
 
V Európe a tiež na Slovensku stále považujeme mníšku veľkohlavú za jedného z najnebezpečnejších dubových defoliátorov. Žije najmä v dubových a dubovo hrabových porastoch na juhozápadnom a južnom Slovensku, ako aj na Východoslovenskej nížine. Našim územím prechádza severná hranica pravidelných gradácií. Ďalej na sever sú gradácie lokálne a vyskytujú v intervale 20-30 rokov. Najviac mu vyhovujú teplé, redšie porasty duba cerového (Quercus cerris L.).
 
Gradácie na Slovensku zaznamenávame pravidelne V tomto storočí došlo k viacerým premnoženiam, pričom gradácia v roku 1992-1994 bola najsilnejšia za posledných 30-50 rokov. Škodca silne poškodil dubiny a topoľové porasty v okolí Nitry, Levíc, Čifár, Palárikova, Pezinka, Trebišova a na mnohých ďalších miestach.

 sr.jpg

NSRV ARVI
tomenu