Vplyv holožeru na dreviny

skipmenu

tomenu

Fyziologický stres a úhyn drevín ako následok defoliácie

Mníška veľkohlavá je široký polyfág a je schopná prežiť a dokončiť vývoj na veľkom množstve drevín a krov. Dokonca sa niekde uvádza až takmer 500 druhov (Gerardi, Grim, 1979). U nás napáda dub cerový Quercus cerris L., dub letný Quercus robur L., dub zimný Quercus petraea Liebl., dub plstnatý Quercus pubescens Willd., dub červený Quercus rubra L., čerešňa Cerasus spp., topoľ čierny Populus nigra L., topoľ biely Populus alba L., topoľ osika Populus tremula L., a ďalšie listnáče (nikdy nie jaseň štíhly Fraxinus excelsior L. a Ligustrum vulgare L.).
 
V laickej verejnosti občas prebiehajú diskusie o škodlivosti poškodenia, ktoré mníška spôsobuje. Duby predsa rýchle regenerujú a „škody“ sú viac menej hypotetické. Bitzer v roku 1979 podrobne analyzoval vplyv trojročnej opakujúcej sa gradácie na zmiešaný dubovo hrabový porast. Ukázalo sa, že následkom žeru sa štatisticky preukazne zvýšila mortalita dubov na uvedenej lokalite v porovnaní s kontrolnou, ošetrenou plochou. Navyše sa zväčšila agresivita necieľových drevín v poraste, ktoré boli mníškou poškodzované v menšej miere (napr. javor, breza, jaseň, lieska). V poraste došlo po troch rokoch k 58% mortalite dubov a k zmene drevinového zloženia v prospech necieľových druhov.
 
Priamy úhyn stromov dostavujúci sa po viacroènej silnej defoliácii je ale iba jedným z negatívnych vplyvov pôsobenia mníšky velkohlavej. Defoliácia spôsobuje stres a dreviny sa stávajú náchylnejšie na napadnutie inými sekundárnymi škodcami. Stres vyvolaný odlistením je rôzny v závislosti na druhu dreviny, priebehu poèasia, trvania defoliácie, veku stromu a pod. V našich podmienkach patrí medzi následky stresu najmä zvýšená citlivos na napadnutie hubovými ochoreniami, tracheomykóznymi ochoreniami, podkôrnikom dubovým a pod.. Stromy horšie odolávajú suchu, znižuje sa úroda semena, znižuje sa prírastok, mení sa chemizmus a kvalita dreva. Nezvratné následky má defoliácia mladých výsadieb. Stromèeky do veku cca 5 rokov prakticky nie sú po holožere schopné regenerácie a to najmä v prípade teplého a suchého leta nasledujúceho po defoliácii. Premnoženie znamená aj isté hygienické riziko - vzniku alergií. Ak keï L. dispar nie je z tohto hľadiska tak nebezpeèná ako príbuzné mníška zlatoritka a priadkovèek dubový, môžu aj jej húsenice spôsobi problémy. Jemné chåpky húseníc sa pri dotyku odlamujú a zapichávajú do pokožky. To vyvoláva najmä u citlivých ľudí svrbenie, zápaly, problémy s dýchaním apod.
 
Holožer v cerových porastoch nezanecháva vážnejšie dôsledky na zdravotnom stave duba cerového. Nebezpečná je defoliácia v porastoch duba letného, zimného a červeného; pri týchto taxónoch tvorba nového olistenia trvá dlhšie a novovytvorené listy sú často napádané hubami (najmä múčnatkami); v ďalšom období sú poškodené porasty viac náchylné voči tracheomykóznym chorobám.
 
Vážne dôsledky má defoliácia na ihličnaté dreviny, nachádzajúce sa v rozpracovaných dubových celkoch. Tie môžu slúžiť ako náhradná potrava v čase kalamít.

Osobitne nebezpečné je premnoženie škodcu v porastoch, kde sa prejavuje hromadné hynutie dubov. Tu sa v nasledujúcich rokoch po gradácii citeľne zvýši mortalita stromov.

P1010172.jpg P1010006.jpg P1010009.jpg P1010010.jpg 01_p1hynutie duba.jpg P1010169.jpgP1010149.jpg P1010144.jpg

NSRV ARVI NSRV
tomenu