Abiotické škodlivé činitele: J. Konôpka, B.Konôpka

skipmenu

tomenu

             Pracovníci sa zaoberajú výskumom škodlivých následkov spôsobených abiotickými činiteľmi a ich vlastností. Hlavná pozornosť sa venuje mechanicky pôsobiacim činiteľom, t.j. snehu, námraze a najmä vetru. Detailný výskum sa vykonal v oblasti hodnotenia smeru, frekvencie a rýchlosti vetra v jednotlivých orografických celkoch, resp. lesných oblastiach v  časovom rámci niekoľkých desaťročí. Skúmajú sa príčiny vzniku poškodzovania lesných porastov uvedenými činiteľmi (porastotvorné charakteristiky, vlastnosti prostredia a škodlivého činiteľa) a následky (druh, rozsah a intenzita poškodenia) takýchto javov. Analyzujú sa náhodné ťažby podľa škodlivých činiteľov (vrátane antropogénnych a biotických), pritom sa vykonáva ich krátkodobá a dlhodobá prognóza podľa územných rámcov. Vypracoval sa koncept systému makro- a mikro-rajonizácie ohrozenia lesných porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými činiteľmi. Následne sa navrhujú pestovno-ochranné opatrenia na zvýšenie statickej stability lesných porastov. V budúcnosti sa bude výskum viac zameriavať na využitie geografických informačných systémov na analýzy ohrozenia lesných porastov a záujmových území, ako aj na predikciu vzniku kalamít pomocou matematického modelovania.      

 

graf.jpg   

Ružice nebezpečných smerov vetra  na Slovensku (J. Konôpka a kol. 2008)

 

 

map.jpg

Silne ohrozené lesné oblasti mechanickým pôsobením vetra (označené tmavo; J. Konôpka, B. Konôpka 2008)

Zvláštna pozornosť sa venuje aj koreňovým systémom drevín. Ide jednak o ich hrubé frakcie, ale aj jemné korene (hrúbka pod 2 mm). Hrubé korene sa sledujú s ohľadom na ukotvenie drevín v pôdach s rôznymi vlastnosťami. Tu sa skúma hrúbková štruktúra a vertikálne rozvrstvenie koreňov. Ďalej sa výsledky takéhoto výskumu využívajú na stanovenie významu koreňových systémov ako súčasti zásob biomasy (odvodenie alometrických rovníc a expanzných faktorov), resp. uhlíka. Jemné korene sa skúmali prevažne s ohľadom na ich sezónnu dynamiku a reakcie na klimatické podmienky. Taktiež sa využili ako indikátor stresov (hlavne zakyslenie pôdy, stres suchom) a zmenených pôdnych podmienok (vápnenie a hnojenie). Tu sa sledovali také vlastnosti jemných koreňov akými sú biomasa, nekromasa, vertikálna distribúcia, produkcia, mortalita, obeh, morfologické a chemické charakteristiky. V ďalšom období sa bude sledovať význam jemných koreňov pre čistú primárnu produkciu lesných ekosystémov, a taktiež vo vzťahu ku konštitúcii koruny, prípadne k výskytu špecifických biotických činiteľov na drevinách

ab_1.jpg

ab_2.jpgab_3.jpg
 

Pracovná skupina vykonáva aj výskum hrubých frakcií
koreňových systémov (ukotvenie drevín) a jemných koreňov
(indikácia kondície drevín a stresových reakcií).

tomenu