História cieľavedomého plánovania a obhospodarovania lesných pozemkov na Slovensku

skipmenu

tomenu

Vývoj cieľavedomého plánovania a obhospodarovania lesných pozemkov na území Slovenska

 Tradícia cieľavedomého obhospodarovania lesa - hospodárskej úpravy lesov na Slovensku je dlhá. Jej úplné počiatky a rozvoj úzko súvisia s rozvojom baníctva.
Zvýšený dopyt po drevnej hmote spôsobený rozvojom poľnohospodárstva, baníctva, hutníctva, sklárstva,  stavaním nových a rozširovaním starých dedín a osád bol do 15 storočia zabezpečovaný prevažne veľkoplošným odlesňovaním a túlavými ťažbami bez zabezpečenia následnej obnovy porastov na vyťažených miestach.
Niektoré oblasti Slovenska (Pohronie, Spiš a Gemer) boli v stredoveku banskými regiónmi celoeurópskeho významu. Vzhľadom na obmedzené možnosti dopravy musela byť ruda spracúvaná priamo v susedstve baní v hutách, ktoré boli obrovskými spotrebiteľmi dreva, či už priamo alebo vo forme dreveného uhlia.
Takéto neregulované využívanie dreva spustošilo rozsiahle územia a oblasti lesov natoľko, že koncom stredoveku začalo byť  nedostatkom drevnej suroviny v mieste spracovania ohrozené samotné banské podnikanie.
Niekde do tohto obdobia sa datuje uvedomenie si spravovateľov území, že lesy ako najvýznamnejší zdroj drevnej suroviny zabezpečujúcej potreby poľnohospodárskej, stavebnej, priemyselnej výroby ale aj jeho využitie ako paliva, je zdrojom síce obnoviteľným, ale pri nešetrnom nakladaní s ním zdrojom vyčerpateľným.
Keďže slovenské bane predstavovali významný zdroj kráľovských príjmov, panovníci začali postupne  túto situáciu riešiť.
 
Lesné poriadky a zákony
 
1426 : vydané „Nariadenie kráľa Žigmunda“ pre zvolenského župana Juraja Jolšvaiho, o povinnosti vydávať drevo  z kráľovských lesov pre komorské bane a o zavedení systému ročných rúbanísk nariadilo Zvolenskej župe ťažiť ucelené čiastky (rúbaniská) a až po ich vyťažení postupovať ďalej. Muselo sa určiť miesto ťažby, veľkosť zasiahnutej plochy a sled ďalšieho priraďovania . Ťažba takto dostala jednoznačné priestorové ohraničenie, čo bolo oproti predtým využívanej túlavej ťažbe pokrokom. Týmto bola v 15 storočí túlavá ťažba v podstate zakázaná.
 
1550: Ustanovil sa  „Hlavný komorskogrófsky úrad“ v Banskej Štiavnici a správa lesov spod kráľovských županov prešla do správy komory
 
1565: Bol vydaný Lesný poriadok Maximiliána II. (Constitutio Maximiliana), prvé mocenské opatrenie proti ničeniu lesov, ktorým sa panovník snažil zaviesť racionálnejšie obhospodarovanie lesov. Zavedenie povinnosti ponechávať na holine semenáče na zabezpečenie prirodzenej obnovy predstavovalo významný krok od ťažbového poňatia lesného hospodárstva k smerom k pestovnému. Tento bol výsledkom dvojročnej inventarizácie lesov, prvej na našom území. Obsahuje opis porastov z Horehronia, vrátane údajov o rozšírení drevín a pokyny pre zabezpečenie ťažbovej vyrovnanosti v rámci oblasti. Tento rok  možno na našich územiach už považovať za rok vzniku lesného hospodárstva ako cieľavedomej činnosti.
 
1676:   Bola vypracovaná Inštrukcia baróna Geusaua pre ťažbu a obnovu lesov likavsko-hrádockého panstva, ktorá bola podkladom pre usporiadanie lesného hospodárstva aj v ostatných komorských lesoch
 
1751: Bol vydaný„reskript Márie Terézie“ kladie základ organizácie Hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici, Pri banských komorách v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici a Kremnici vznikli prvé lesné úrady
 
1763 – 1765: Lesmajster Jozef Querer z Banskej Štiavnice a pán Xaver Girsik z Liptovského Hrádku vyhotovili 1. Taxačný súpis pre bansko-štiavnické , žarnovické, revištské a šášovské lesy
 
1769: Máriou Teréziou bol vydaný tzv. „Tereziánsky lesný poriadok pre Uhorsko“(Sylvarum conservadarum et lignicidii ordo)záväzný pre komorské panstvá a kráľovské mestá.
V roku 1770 bol vydaný bol ajvo vtedajšej dobovej západoslovenčine  pod názvom „Porádek hor aneb lesuw zachování“ a znamenal začiatok etapy upraveného lesného hospodárstva.
Zásadným spôsobom  zohľadňoval a reagoval  na rozvíjajúce sa kapitalistické výrobné vzťahy.
Okrem iných ustanovení obsahoval už aj predpisy smerujúce k nepretržitej a rovnomernej úprave ťažieb a predpisy o kontrole.
Tereziánsky lesný poriadok mal tri hlavné ciele:
·                  Určiť, aký poriadok sa má dodržiavať pri rúbaní dreva.
·                  Ustáliť, ako sa majú vypestovať nové lesy.
·                  Naznačiť, ako sa má zabezpečiť trvalý úžitok z nich.
Píše sa v ňom napríklad:
„Každý majiteľ lesa je povinný:
·                  zistiť počet a výmeru porastov,
·                  lesy zamerať a zmapovať,
·                  každý porast podrobne opísať,
·                  porasty rozdeliť na hospodárske skupiny,
·                  v každej hospodárskej skupine zistiť
-                zásoby dreva,
-                prírastok,
-                ročný ťažbový etát,
-                a zostaviť hospodársky plán.
Rubné doby : Bol určený vek porastov , keď je ich možné vyrúbať. Už vtedy boli určené pre jednotlivé dreviny a len veľmi málo sa odlišujú od súčasných rubných dôb, napr.: dub 200 rokov, buk, javor od 100 do 150 rokov, ihličnaté dreviny od 80 do 100 rokov.
Les sa podľa hospodárskeho plánu rozdelil na toľko rúbaní, koľko rokov bolo potrebných na obnovu porastu a nesmelo sa rúbať viac, než bolo ustálené v pláne.
 
1879: Rozvinutosť lesníctva viedla k schváleniu „Zákonného článku XXXI z roku 1879“ ako prvého  komplexného a súborného lesného  zákona platného v celom Uhorsku, ktorý predstavoval dôležitý krok k usporiadaniu pomerov v lesnom hospodárstve. Bol tzo už moderný lesný zákon pozostávajúci zo 6 častí a z 213 paragrafov.
Obsahoval časti o:
·                    udržaní lesov,
·                    lesných priestupkoch,
·                    zalesňovaní holých plôch
·                    doprave lesných produktov
·                    utvorení a spravovaní krajinského lesného fondu
·                    a záverečné ustanovenia.
 
Po prvý krát je na našom území stanovená povinnosť vypracúvania spravidla desaťročných lesných hospodárskych plánov pre lesy štátne, obecné a spoločenstevné.
 
Koniec 19. storočia  bol pre hospodársku úpravu lesov charakteristický tým, že sa:
·                    povinne hospodárilo podľa LHP,
·                    uplatňovalo sa priestorové rozdelenie lesa na porasty,
·                    v časovej úprave sa využívali vekové triedy,
·                    pre určenie ťažby sa používali vzorcové metódy,
·                    výrazne sa v rámci výchovy porastov začali uplatňovať prebierky,
·                    vytvorili sa prvé prírodné rezervácie na Slovensku.
 
Zákonný článok XXXI z roku 1879 platil na našom území celých 81 rokov,  teda až do prijatia  komplexného lesného zákona  č. 166/1960 Zb a dokladuje vysokú odbornú úroveň lesníckej legislatívy prijatej na sklonku 19. storočia. Je pravdou však aj to , ze v období od roku 1879 do roku 1960 sa prijalo mnoho ďalších zákonných opatrení ktoré riešili najaktuálnejšie problémy v danom období.
 
1958:  vyšla vyhláška o hospodárskej úprave lesov č. 75, ktorá zjednotila obsah a formu lesných hospodárskych plánov v celom bývalom Československu, vrátane začlenenia tzv. špeciálnych prieskumov do štruktúry LHP.
Počas ďalšieho vývoja závisela hospodárska úprava lesov na štátom oficiálne prijatej filozofii smerovania lesného hospodárstva ktorá bola príslušným spôsobom zapracovaná do lesných zákonov a na ne naviazaných vykonávacích predpisov.
 
1960:  zákon č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve (lesný zákon). Spolu so všeobecne platnými vykonávacími predpismi bol vyvrcholením lesníckej legislatívy. Stal sa výchosiskom pre tvorbu ďalších súborných zákonných opatrení, Zaviedol ako všeobecne platný podrastový hospodársky spôsob, a vylúčil holoruby.
 
1977: zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch mal federálny charakter a zaoberal sa najmä ochranou pôdneho fondu
 
1977: zákon 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štatnej správe lesného hospodárstva, sa týkal len Slovenskej republiky.
 
Trochu zjednodušene možno povedať, že zatiaľ čo lesný zákon č. 166/1960 Zb. preferoval intenzívnejšie, jemnejšie formy hospodárenia (podrastový a výberkový hospodársky spôsob), zákon č. 61/1977 Zb. znamenal príklon k extenzívnejším hospodárskym spôsobom (holorubný hospodársky spôsob) t. zn. prírode menej blízkemu hospodáreniu.
Opätovný príklon k jemnejším formám hospodárenia vhodnejším z hľadiska zachovania všetkých funkcií lesa bol zabezpečený novelizáciou tohto zákona v rokoch 1991 a 1993 a následnými zákonnými normami.
Všetky tieto zmeny už nemali vplyv na postavenie Lesoprojektu a slovenskej hospodárskej úpravy lesov voči vlastníkom a užívateľom lesa.
Zásadnú zmenu priniesla zmena vlastníckych vzťahov vyvolaná "nežnou revolúciou" v roku 1989. Zatiaľ čo v celom doterajšom vývoji hospodárskej úpravy lesov po roku 1948 je možné pozorovať postupné zosilňovanie vplyvu štátu na vlastníkov a užívateľov lesa, po roku 1989 boli zákonnou cestou prinavrátené vlastnícke práva pôvodným vlastníkom lesných pozemkov .
 
2005:  Platný lesný zákon - 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v plnom rozsahu zohľadňuje obnovené vlastnícke a užívateľské vzťahy súvisiace k lesným pozemkom, svojimi ustanoveniami dáva významný predpoklad k zabezpečeniu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov tak, lesy komplexne zabezpečovali všetky požadované funkcie.
 
 
 
 
 
Lesné hospodárske plány
 
1761:     Najstaršie zachované lesné hospodárske plány na Slovensku - elaboráty pre Holič a Šaštín,
1763 - 5: elaboráty pre banskoštiavnické, žarnovické, revištské a  šášovské lesy,
1766:    elaboráty pre lesy panstiev Liptovský Hrádok a Likava z roku Obsahujú už pomerne podrobné taxačné zisťovanie stavu lesa, vrátane priestorového rozdelenia lesa, lesníckeho mapovania, ťažbovej úpravy a pokynov pre hospodárenie.
1807:  V tomto období bol na banskoštiavnickej Baníckej akadémii vyhotovený vzorový Lesný hospodársky plán („LHP“) pre školské polesie Sklené Teplice a Repište.
 
Lesnícke školy a veda:
 
Ďalší rozvoj hospodárskej úpravy lesov na Slovensku bol poznačený pokrokom dosiahnutým v oblasti lesníckych vied. Významnou mierou prispeli k pozdvihnutiu hospodárskej úpravy lesov na Slovensku prvé lesnícke školy, ktoré u nás v tom období vznikali.
 
1770: Týmto rokom sa datuje začiatok výučby lesníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici
 
1796 : Bola založená Lesnícka ľudová škola v Liptovskom Hrádku s vyučovaním základov lesníctva pre deti zamestnaných v lesníctve a drevárstve.
1807 : V tomto roku bol pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici zriadený Lesnícky ústav, čo znamená vznik lesníckeho školstva na Slovensku.
Prvým profesorom, ktorého ústav získal, bol H. D. Wilkens, ktorý sa špecializoval práve na hospodársku úpravu lesov.
V Ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici sa zachoval jeho vzorový taxačný elaborát, ktorý obsahuje podrobné návody pre jednotlivé práce a výpočty vrátane ich zdôvodnenia. Bol vyhotovený pre školské polesie Sklené Teplice a Repište.
 
Dozor v lesoch:
 
1809 : Boli zriadené Hlavné lesné inšpektoráty v Budíne, Košiciach, Temešvári a Sibini ktorých hlavnou náplňou bolo  usmerňovať organizáciu lesného hospodárstva
 
Organizácie vyhotovenia LHP - Taxačné kancelárie
 
Až do konca 17. storočia nebola vytvorená a jednotne organizovaná taxačná služba.
 
Prvé hospodárske plány v druhej polovici 18. storočia vyhotovovali buď primerane kvalifikovaní zahraniční lesníci, alebo domáci lesníci, ktorí potrebné vedomosti o taxácii nadobudli počas ich štúdií v zahraničí.
 
1879 : Taxačná služba sa zjednotila a vznikli prvé taxačné kancelárie ako organická súčasť riaditeľstiev štátnych lesov.
 
1930:  Zlý stav veľkej časti súkromných lesov si vynútilo vydanie Vládneho nariadenie 97 z. roku 1930, ktorým sa zavádza povinnosť hospodárenia podľa hospodárskych plánov pre všetky lesy nad 50 ha, čiže pre cca 85 % lesov v bývalej ČSR.
·       Plány pre štátne lesy vypracúvali taxačné oddelenia pričlenené k jednotlivým riaditeľstvám ŠL,
·       Plány pre ostané /neštátne lesy vyhotovovali  lesné oddelenia pri okresných úradoch.
·       Okrem toho v tejto dobe existovalo niekoľko autorizovaných civilných zariaďovateľov.
 
Taxačná služba v období medzi rokmi 1918 - 1939
 
1918:   Na Slovensku sa po roku 1918 taxačná služba úplne rozpadla. Väčšinu pracovníkov taxácie totiž tvorili osoby maďarskej národnosti, ktoré v dôsledku zmeny politickej situácie odišli do Maďarska.
1918: Taxačnú službu bolo potrebné z toho dôvodu na celom území vtedajšieho štátu znovu vybudovať.
·          Na Slovensku boli zriadené taxačné kancelárie v Žarnovici, Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku a v Solivare.
·          Podobne ako v Čechách, aj na Slovensku postupne došlo k prevzatiu niektorých taxačných kancelárií súkromných veľkostatkov; najrozsiahlejšou z nich bola taxácia pre Koburgovské majetky na Muráni, ktorá sa neskôr k 1. 1. 1935 zlúčila so štátnou taxáciou.
·          Najstaršia neštátna zariaďovateľská kancelária bola zariadená na Oravskom komposesoráte v roku 1914.
·          Rozsah prác taxačnej služby sa výraznejšie zvýšil až po roku 1926.
1935: Od 1. 1. 1935 došlo v českých krajoch k reorganizácii a centralizácii taxačnej služby. Vznikol samostatný útvar Lesotaxačná kancelária v Brandýse nad Labem.
·          Na Slovensku zostal starý stav zachovaný až do roku 1946.
·          Popri taxácii štátnych lesov existovala na Slovensku aj taxácia zriadená, podľa zák. článku XIX/1898 ktorá spracovávala hospodárske plány pre lesy urbariálne a obecné.
·          V takejto forme taxácia na Slovensku existovala až do konca roku 1951.
·          Samostatná zariaďovacia služba bola zariadená aj pre lesy MNO
 
 
Taxačná služba v povojnovom období
 
II. svetová vojna vniesla do oblasti LHP značný neporiadok. Preto v roku 1950 prebehla inventarizácia lesov väčších ako 10 ha.
Ostané lesy, s výmerou menšou ako 10 ha  boli zinventarizované v rokoch 1953 - 1954 na podklade fotogrametrického vyhodnotenia leteckých snímok záujmového územia.
V roku 1948 bol prijatý Zákon č. 206/1948 Zb. o zalesňovaní, zriaďovaní lesných ochranných pásov a zakladaní rybníkov.
Z progresívnych ustanovení tohto zákona treba spomenúť najmä povinnosť zakladať a obnovovať lesné porasty stanovištne vhodnými drevinami.
 
Vývoj hospodárskej úpravy lesov v rokoch 1939 – 1968
 
Činnosť taxácia – zabezpečujúca vyhotovovanie LHP  na Slovensku v podstate nadväzovala na predchádzajúce obdobia a až do roku 1944 sa bežne vyhotovovali hospodárske plány.
1941:   Bola založená fotogrametrická služba, ktorá priniesla nový systém do lesného mapovania využívaním leteckých snímok.
1946: Na Slovensku došlo k centralizácii taxačnej služby a 19.6.1946 bola zriadená inštitúcia s názvom Taxácia štátnych lesov (TŠL) v Banskej Bystrici s pôsobnosťou na celom území  Slovenska.
Za účelom ľahšieho zvládnutia požadovaného rozsahu prác boli zriadené pobočky TŠL v:
·                  Solivare (1947),
·                  Piešťanoch (1948)
·                  Revúcej (1948).
1950: Ústredie TŠL sa v júli 1950  presťahovalo z Banskej Bystrice do Zvolena .
V roku 1950 sa pobočka TŠL zo Solivaru sa presťahovala do Košíc.
1951: Bola zriadená  nová pobočka TŠL v Turčeku.
Tento stav sa udržal až do roku 1954.
V roku 1951 sa TŠL podarilo dokončiť terénne práce na celej rozlohe štátnych lesov na Slovensku.
V rokoch 1949-53 sa pracovalo na prvej inventarizácii lesov Slovenska a zároveň sa už začalo i s typologickým prieskumom, ktorý prebiehal na Slovensku ako prieskum lesných pôd na úrovni skupín lesných typov a skupín pôdnych typov.
 
1952: Lesoprojekt ako samostatná, celoslovenská organizácia zabezpečujúca komplexné vyhotovenie LHP  vznikol 1. januára 1952.
V roku 1952 boli oficiálne (zákonom 61/1951 Zb.) zrušené všetky ostatné organizácie (taxačné kancelárie), ktoré boli dovtedy oprávnené vyhotovovať LHP.
NSRV ARVI NSRV
tomenu